priznania

s niecim sa vam priznam :) kedysi davno som vela pomahala ludom Ne(ZISTNE ) a pokladala som sa za v celku dobrackeho cloveka, citliveho a empatickeho a tak som nechapala, preco, ze cim viac som dobra, tym viac uderov od ludi, zivota dostavam, za kazdu laskavost zaucho .. pokladala som zivot za nespravodlivy, svet za pomylene miesto, casto som mavala dojem, ze sem nepatrim ,,, nie ze by som sa citila 

vynimocnejsia nez ktokolvek iny, prave naopak, stale som mala dojem ze asi nie som dost hodna toho stastia, lasky a priazne po ktorej tak upenlivo tuzim .... moja pomoc bola ZISTNA, v tom to cele spocivalo na tom too cele stalo a padalo, vzdy ked som urobila nieco co inemu pomohlo, v kutiku duse som cakala aspon DAKUJEM, aspon nejake uznanie, pochvalu, chvalospev , zvacsa sa aj dostavil, vtedy som jasala, citila som sa byt stastna, uzitocna a potrebna, citila som sa uzasne, no presli dalsie dni a clovek, ktoremu som pred par dnami pomohla, isiel dalej svojou cestou, a ked som zrazu bola sama a smutna ocakvala som, ze ti ludia, pre ktorych som tu par dni bola JA, tu budu rovnako tak pre mna, bez ohladu na to, ci su tri rano ... ci je piatok vecer, no NEBOLI a v tom som citila krivdu ....podraz nevdak ...vycitky ... ved kolkokrat som ja sla ked ma potrebovali, a vobec sa mi nechcelo, a ani sa mi to nehodila, zmenila som cely svoj program, len aby som mu vyhovela a ON?? kolkokrat moja pomoc bola za hranicami sebazapretia, sebaodriekania, ci sebapresviedcania ....... a ked ma pochvalili, podakovali, ked sa citili stastni, spokojni, citila som sa sttastna a spokojna aj ja sama ... bola som ako maly upir :) nasavala som tu energiu stastia z inych, pretoze som ho nedokazala najst v sebe samej .... stala som sa zavisla na naladach a pocitoch svojho okolia .... stala som sa zavislou na potrebe pomahat inym na ukor seba samej .. len nech su stastni, nech si aj ja mozem sosnut z toho ich eterickeho pocitu .................. po case som sa dostala do stavu, kedy som o svojich dobrych a uslachtilich cinoch mala potrebu hovorit, skormne sa "pochvalit" uz mi nestacilo kratkodobe uznanie od zucastnenych ... akokeby som potrebovala potvrdenie okolia o tom aka som uzasna, skvela a dobraa .... akokeby som potrebovala odobrenie toho co robim, co som robila, ako kontrolu ci fakt je to ok .... na chvillu malinku chvilku som sa citila vyborne, no potom sa stale ten pocit stracal, stal sa zo mna narkomanpomoci ... no ja sama som sa stale citila, sama so sebou akosi nekomfortne, ukrivnene, smutne, nenaplnene ... ... tisic krat som si nakoniec povedala, ja to kaslem, kaslem takych kamaratov, mozete sa rozkrajat a oni?????? ked som bola v uzkych pomahali mi ludia, ktorych som sa dovtedy neunuvala ani vsimnut si, a ked pomohli, ok, ale ked uz mi bolo akoze fine, tak ze nech uz mi daju pokoj, boze, vsak mam svoj zivot, ZRKADLO ... :D :D vela veci som vtedy vedela, citala mudre knizky, pozerala uzasne pozvbudive filmy s hlbokou myslienkou, uvedomovala som si, kde asi je pes zakopany, len akosi stale som mala prilis vela veci na praci, prilis vela zachrannych akcii inych zivotov, zatial co sa moj vlastny prepadal .......

.. raz pochopíme ...

Niekedy nie je ani tak dôležité, 

že kedy pochopíme

   pravdu

   lásku

   zmysel života

   silu myšlienky

   SEBA

   iných

podstatné je, že sme vôbec 

   pochopili

a toto poznanie nás posunie vpred

        a vykročiť

z miesta na ktorom sme uviazli

Nikdy nie je neskoro

Nikdy nie je zbytočný krok ...

prosba

čas stojí, vôbec sa nehýbe,
minúta trvá celú nekonečne
trpkú a boľavú večnosť....
Ja viem ... ČAS VŠETKO UROVNÁ ...
Pán "ČAS" zbožne Ťa prosím, prosím,
prosíííííííííííííííííííííííííííííííííím,
pridaj do kroku, bež ...

mŕtva

UMIERAM, potichu, pomaly
prestávam žiť,
zostávam existovať
prázdna EXISTENCIA

zabila ma moja tvrdosť
zabila ma Tvoja žiarlivosť
zabila ma moja hlúposť
zabila ma Tvoja nedôvera

ZABILI SME MA
snáď sa raz opäť
znovu narodím

spomienka

Vtedy, davno vo faze prvych stretnuti si mi napisal :
- Ja uz neviem... , tak ako na Teba ???
odpisala som Ti :
- Pomalicky a spontanne ... :)
na mysli som vsak mala, rychlo a zbesilo .....  :D

no, Ty si ma posluchol, a mne dosla trpezlivost a chybala odvaha ... :)

a dnes mi povies, ze som Tvojou nenaplnenou platonickou láskou .???

dnes , po tolkych rokoch mi posles to najkrajsie vyznanie ?

cely den mi bludis v myslienkach, zvazujem, analyzujem, spominam, vybavujem si okamihy stravene s Tebou
nesmele
hanblive
zmyselne
vasnive
nevinne
a napada mi jedine ...

uchovaj si ma taku navzdy, zavri si ma do komnat nostaligickych, prijemnych spomienok :))

len nenaplnena ostanem ozajstna :)
ak si ma zhmotnis rozplyniem sa ti na jazyku ako mydlova bublinka :)
a viac nebudem
uz vobec
uz nikdy
uz nic

som Tvoja spomienka :)

hry

"milujem tvoje hry ! :) " - povedal si mi nedávno zahrialo ma to pri srdci pošteklilo v komnate fantázií No vedz, že NEBYŤ TEBA, nikdy neobjavím v sebe túto  hravosť plnú bizardných možností to ty si našiel, vo mne to tlačítko a spustil PLAY možno si ani nechcel možno chcel vrátil si sa na svoju stranu sveta a NEVYPOL HRÁM SA STÁLE ĎALEJ VŠADE S KAŽDÝM UŽ NAVŽDY som v okovách vlastných hier fascinujú ma dráždia ma ničia ma desia ma tešia ma hry bez pravidiel som na nich závisla som nimi posadnutá.

...

hlavu mám plnú myšlienok nesúrodých neuhladených roztrhaných na franforce lietajúcich predierajúcích sa tlačiacich sa von explodujem .

pastelková

pastelková je moja láska
tak jemná a krehučká,
dúhová pastelka ...

stratena :(

dnes som stratena ...
v láske
v nenávisti
v pokore
v potupe

prečo?
tak prenáramne bolíš
tak preukrutne trápiš

strácam sa v Tebe
znova a zas
tuším, že stále

prečo?
si ako med
a v zápätí sršiš do mňa jed

láskaš a ničíš

nazval si ma svojou 'deffkou"
predtým si ju vo mne hľadal celé noci
a keď našiel kľuc ku komnate tajomstiev...

vypustil si ju von
a zatratil ...
som stratená v Tebe

19.08. jedinecná noc

chýba mi ta noc ..

vošiel si do mojho príbytku
a rovno si mi skočil i do srdca
jediným pohľadom si ma odzbrojil

vôňa Tvojho tela presýtila byt
éterická vonna lampa...

topila som sa v hĺbke Tvojho pohĺadu
strácala sa v objatí
nevedela som sa nasýtiť bozkov
ktorymi si posial moju tvár a pery

bol si ANJEL, kktorý mi prišiel ukázať
to čo skutošne chcem a nemám

prišiel si na chíľku, viem a ďakujem
za ten moment šťastia o ktorom som neverila,
že ho ešte zažijem ....

opýtal si sa ma:
"Čo bude s nami ďalej , ako to s nami dopadne?"
odpovedala som Ti:
"Tým sa teraz netráp, a vychutnávaj si túto chvíľku."
súhlasil si ....

a v tom okamihu som vedela, že to nie je skutočné
že to je len sen, ktorý som si prisnila

o to hlbšie a tuhšie som sa do Teba vložila,
a tužila som, aby nikdy nesvitalo, aby táto chvíĺa ostala
NA VEKY
JA ,TY a to objatie

chýba mi tá noc,

plná
dokonalého splynutia,
súzvuku tiel
súhry duší

údel ANJELOV je však taký
prísť, naučiť a isť

naučil si ma v tú noc
milovať skutočne
len tak pre lásku samotnú

chýba mi tá noc s ANJELOM,
ďakujem, že bola

freedom

lietam si, som volna, volna ako vtak, ako vietor, ako voda ktora plynie ... laska ... sloboda

Zijeme v dobe maximalneho egoizmu, co s tym?

Dokonca aj ja som sebec, viem to, uvedomujem si to, a i ked sa snazim nim nebyt SOM.a mna to sem tam aj normalne boli. Taka divna fantomova bolest.

Dnes ludia nevedu dialogy, vystacia si s monologmi, dnes uz ludia nepocuvaju, nie su schopni sustredit sa a vnimat obsah slov svojho spolocnika a on to vlastne ani nepotrebuje, je rad, ze ma priestor na svoj monolog - vecne opakujucej sa problematiky: vztahy, vztahy, vztahy, praca, prachy a vztahy.
Dnes ludia neriesia problemi, a pritom si myslia kolko energie vynakladaju na ich riesenie, pritom ich len odlozia do spodnej zasuvky zavru, zamknu a idu prec....

Dnes je uz takmer rarita stretnut parik co zotrval vo vztahu 10 - 15 rokov a ma kazdy jeho ucastnik cca 40 ROKOV VEKU...
Dnes je uz rarita zotrvat vo vztahu viac ako 5 rokov.


Opustame partnerov, lebo .....
rokmi sa zmenili
lebo mame pocit, ze uz nas dostatocne nemiluju
lebo nase predstavy vztahu sa nesklbili s realitou
lebo i ked mame mozno vsetko, postradame pocit stastia......

JE TEDA JEDNODUCHSIE CELE TO ZABALIT, HODIT ZA HLAVU, CEZ RAMENO A IST DALEJ.

Moja mudra babka mi stale prizvukovala Pred problemom neutecies dieta moje, ten Ta dobehne, najde si Ta ten isty, mozno navonok iny, ak ho raz a navzdy nerozlusknes a nevyriesis,.

Viete co ma fascinuje a desi zaroven? STAROBA

FASCINUJE ....
starucky partnersky parik, kde babka pozundre na dedka, ale v jej ustatom pohlade citite, ze spolu presli a zdolali vsetko, krasne slnecne rana, studene popoludnia a hrozive nocne burky. Tisic krat sa povadili, odchadzali, ale ...... ZOTRVALI

mozno nasi stari a prastari rodicia tolko nezurovali, tolko sa neoddavali telesnim pozitkom, ale boli su a asi stale aj budu stastni....
Maju v sebe to, co my pozname pod slovkom tolkokrat opakovanym, vypovedanym, analyzovanym ospevovanym i zatracovanim --- MAJU V SEBE LASKU.
DESI.....
ma to, ze pri dnesnom hektickom a spotrebnom style zivota, nebudem mat komu pozundrat a s laskou vecer posediet a porozpravat sa, ze staroba bude samota..........



Upiname sa a sme krcoviti na veci mozno i na ludi, mame naucene usmevy, sme komercni, konzumni, snazime sa vypadat vyborne, skvele, putavo, pritazlivo - vytvarame si hranice, mantinely, urcujeme pravidla vo vsetkom sami sebe akokeby sme si neuvedomovali, ze sa stavame, ze sme sa stali mravcekmi vlastneho mraveniska, dobrovolne sme sa sami obmedzili na minimum ludskosti, lasky a pokory, sme pysni, hrdi, mame vysoke ega, budujeme si karieru.... ale nie sme pokorni k ZIVOTU, PRIRODE, VESMIRU, sme si najvacsimi a asi aj jedinimi nepriatelmi!

Problem neodsunenieme, je v nas ...

po kolkych rokoch spoluzitia sa slavila DIAMANTOVA SVADBA ?

NEVIETE? PREZRADIM VAM TO, PO 60-ch.

List priatelvoi

Ahoj Blog môj,
asi by som sa Ti mala hlboko ospravedlniť, že som na Teba celý rok kašľala, nezaujímala sa o Teba, zahýbala Ti v podobe príspevkov do comentov v iných blogoch.
A Teba som ignorovala, neláskala, ani som sa Ti nesťažovala, nevýskala šťastím, rozkošou a ani neronila slzy.
Ak môžeš, prosím Ťa prepáč :)
Nebolo to spôsobené tým, že by som sa nemala o čo s Tebou deliť, ale tým, že načo?
Kto už len môže byť zvedavý na mňa, na moje myšlienkové pochody, pocity.
Až teraz som si uvedomila, že Ty áno! :)
- keď pre nič iné, tas apoň preto, že Ty vieš aký to je pocit, keď už nevládzes, nemôžeš, nechceš a nakoniec nemusíš tlačiť ďalej (v sebe), ten náklad emócii, pocitov, radostí i krívd, žiaľov, lások, sklamaní, a preto Ti dnes sľubujem, že opat budem u Teba vykladať svoj "fúrik" nadielok života, preože je faktom, že bez nákladu sa kráča ďalej ľahšie .............

Tvoja Aisa

na lasku sa nezomiera .............

Ano to je pravda i ked niekedy mame dojem, ze nam z nej pukne strdce a na kardiografe nebude uz nic viac, len nekonecna rovna priamka, beziaca stale z lava do prava a do uplneho neznama ...... na lasku sa naozaj nezomiera a naozaj vie velmi boliet, zvlastne ....
v laske su bolestive sklamania - nedovera, nevera, podraz, lahkovaznost ........ ...... .....
niekedy mam dojem ze laska musi boliet aby sme ju precitili, pretoze, ked sme plní endorfinov a serotoninu, akoby nam ta slast prisla samozrejma a dana .......
neviem

co vsak viem je to ze CAKAM a HLADAM aj ja toho svojho ROMANA KUCEJA :O)))))))




na lasku sa nezomiera - novy titul knihy Anny Adamovej -- o ktorej nie je nijaka blizsia zmienka, len tolko asi, ze posobi aj na internete .... :O))))
je to kniha ktora Vas strhne a precitate ju jednym duskom, je zabavna a zaujimava -- srdecne doporucujem .....

dobrodinec

som nesmierne rozhadzany jedinec, chaotik a streswoman, a tak sa mi stalo, ze mi prednedavnov v MHD vypadol mobil, zistila som to az na kurze angliny, hm tak som len zdvorilo poprosila spolusediacu, ci si mozem poslat sms z jej aparatu

napisala som znamemu, ktory ma na moj mobil, uz presne ani neviem preco, povolenu lokalizaciu, aby mi lokalizoval MT, ze mi ho v MHD ukradli ...... / to som si najprv fakt myslela/

po hodine som dosla ku znamemu, ze si od neho zavolam a necham zablokovat kartu a vykonam vsetky ostatne bezpecnostne opatrenia

kamos ma uz cakal pred barakom v nastartovanom aute a so slovami: " No nasadaj Ty TRUPKA" sme sa pohli ... pytam sa "kam ideme?"
- " Ty si ten telefon nestratila, vypadol Ti v autobuse na sedadlo... "
hm dosli sme na miesto, kde sme sa s poctivym nalezcom mali stretnut odovzdal mi moj telefon, nechcel ziadnu odmenu, len jedno ze ak aj my niekedy nieco najdeme aby sme to vratili ....

pripomenulo mi to POSLI DALEJ, kamarat ho aj tak donutil :O)))) aby si vzal aspon malu FO, koniec koncov keby, ze ho nenajdem -ten mobil, stalo by ma to viac, a je fakt, ze to nebola prva vec co som stratila, vdaka svojej vlastnej roztrzitosti a nepozornosti ....

ale som rada, ze su medzi nami este aj takyto ludia, podotykam chlapec mal cosi okolo 17 -20 rokov a hned ako nasiel telefon, nasiel v registri cislo na moju mamu, ktorej hned zavolal, ze nasiel telefon a chcel by ho vratit, len moja mam zije 300km odtialto a kedze som telefon nemala, nemala mi ako dat vediet --- este raz DAKUJEM

dovetok, v tedy som si uvedomila, ze si musim asi niekam prepisat vsetky telefonne cisla so sim karty, pretoze od kedy mam MT a vytacam cisla podla mien, som si uvedomila, ze paradoxne viem len dve cisla z pamati, toho spominaneho znameho a mojho ex :{

Medzi nebom a Zemou

Dieťa a pes ... nieco tak spontánné a nevinné .....


... pred nedávnom šiel kamarát na dovolenku a nemal kde nechať fenku Dharmu - moju vernú kamarátku a kedže sa spolu vcelku výborne - až ukážkovo znášame požiadal ma či mu ju pár dní nepostážim, no samozrejme že som neodmietla ...

a tak kym on si váľal šunky na inom kontinente my sme si s Dharmou natankovali nádrž a šli sme tam, kde sa obe cítime ako ryba vo vode - šli sme do Tatier --- kde je aj tráva taká zelená ako má byť ... :O))))

V Tatrách si Dharma hned našla malú kamarátku Sandru ... a ako som ich tak pozorovala pri hre, nevychádzala som z úžasu z ich symbiozy ... Sandra ju dokonca naučila i potapat sa, minuli sa nám aportove paličky a tak si hádzali do potoka kamienky, ktoré Dharma poctivo lovila, pre svoju kamarátku, ktorej bola v tie dni nesmierne oddaná..... na druhý deň došla za nami moja dlhoročná známa a priateľka, ktorá ma 5 ročného synčeka Erička s menším postihom v dosledku mozgovej obrny -- dlha a ťažká perepúť -- no Erik je nesmierne krásne a zlaté dieťa a Dharmu si získal okamžite, ako deň predtým aj Sandra, no keď som ich sledovala pri hre postrehla som rozdiel vJEJ chovaní, od Erika si držala vačší odstup, ak došla k nemu bližšie bola opatrná akoby dávala na neho pozor, chránila ho .... vtedy som sa zamyslela nad tym, ako to ten pes vie, ako z čoho to cítila, že to dieťa potrebuje osobitný prístup ... je to njiečo medzi nebom a Zemou?


už dlho som necítila a nevidela, nevnímala toľko šťastia, lásky, oddanosti a ..... ako mi v tie dnií poskytli tieto TRI VZÁCNE STVORENIA -- 2 detičky a jedna fenka ....

.... pocujes to ticho?

.

.... poď sa so mnou zanoriť do ríše zvláštného a čarovného ticha ..

UTAJENÝ

Mala by som požiadať niečo, alebo niekoho, ako inštitút vyššieho vzdelávania o pridelenie titulu DOCTOR PRIJE ... BLBOSTI
V pondelok som sa stretla s Jarkom, kvôli mojím osobným neschopnostiam zvládať svoj vlastný život, došiel za nami aj Songer, neskôr Peter, sedeli sme v starom meste v malej reštičke, vo víre vravy s kulisou práve bežiacej hitparády na monitore. Okolo sa mihali osoby, osobnosti, bezdomovci žijúci vo vilách a komforte svojich snov a bezduchí pracháči uväznení vo vlastnej obmedzenosti.
- Dnes som bol s Chiarou v Košiciach, skonštatoval Songer, následne sme chvíľu opätovne riešili jeho nedávnu účasť v istej reality show, emócie z nastávajúcej popularity a z výroby CD-čka. Peťo organizoval pozvanie na jedno podujatie do Ružomberka niekedy v apríli,
- musíme sa s nimi dohodnúť na čase trvania vystúpenia – poznamenal
-áno máš pravdu a poznač si to do diára.... odmlka,
- jaaj a zisti mi prosím Ťa či by vzali aj Chiaru, a či chcú len spev alebo aj moderovanie
Peťo si načmáral, resp naťukal infošky do diára a ďalej sme sa venovali podstate môjho stretnutia s Jarkom a to bolo REIKY – popísala som si bezducho a z časti nezúčastnene a automaticky isté body do poznámkového bloku, bola som síce veselá, rozjašená rozšafná, ale kdesi medzi realitou a eufóriou , ešte sme sa chvíľku bavili o energiách a programoch v nás , potom sme vyrovnali účet – mne bolo znovu odoprené cvaknúť svoj konzum, a Songer ma nakoniec hodil domov.
Len čo som sa ocitla v byte zavalil ma tok pocitov a geniálnych myšlienok, mala som v tom momente sto chutí zavolať UTAJENÉMU a podeliť sa s ním o eufóriu a divnú vôňu tohto večera, no v zlomku sekundy čosi v mojom racionálnejšom vnútri radikálne potlačilo túto moju pohnútku, i keď moje prsty boli o katastrofickú mikrosekundu rýchlejšie.
No nevenovala a nepripisovala som tomu žiaden význam.
Zrazu som si spomenula, že si Songer chcel cestou dobiť kredit na karte v bankomate, ktorý samozrejme nebol funkčný a tak som dostala bravúrny nápad ako sa revanšovať za úhradu môjho konzumu, držiac mobil v ruke som čakala na sms o úspešnosti operácie, v tom mi zazvonil , na displayi sa objavilo „UTAJENÝ“
- Prosím?
- Ahoj, počuj Ty si mi teraz volala??
- Nie, neviem? Prečo?? Pozriem sa...
- Ok, zavolám ti za minútku .
Prezrela som si v tom momente register volaní, a s nemilým šteklením v žalúdku som zavoňala prúser – opäť „UTAJENÝ“
- No, áno volala som Ti – snažila som sa nejako veľmi triezvo, vierohodne a diplomaticky ozrejmiť, lepšie povedané zakamuflovať túto svoju pohnútku, ale podľa pravidla, že ak sa niečo poserie, padá to rýchlosťou svetla, a vy sa v tom cyklíte a krútite sa zrazu v tom, no lavína je už spustená .... na druhej strane sa ozvalo:
- Neojebávaj, nechal som si urobiť podrobný výpis zákerných volaní a všetky tie hovory si bola Ty!!!!!
V tú chvíľku som bola rozložená na milión micročastičiek vlastnej existencie, bez akejkoľvek schopnosti skonsolidovať svoje sily a podať akékoľvek racionálne vysvetlenie. Tá lavína výčitiek, prejavu sklamania, hnevu a opovrhnutia ma úplne zvalcovala a prv než som bola schopná zo seba dostať čokoľvek zrozumiteľné, už nebolo komu. Sediac nemo, otupene a bolestne so svojou hlúposťou som precitla z istej letargie či agónie na starý známi prerážajúci zvuk môjho mobilu, zvonenie nástojčivo prerážalo ticho prázdneho , otupeného bytu a so silou akou sa dokáže šíriť len najnepríjemnejší zvuk v najnevhodnejšiu chvíľu... no predsa som sa odhodlala aspoň spustiť zrak na mini display a snažila sa prečítať identifikáciu volajúceho – padol mi kameň zo srdca a zarachotal tak
ohlušujúco, že sa aj pes vo vedľajšom byte vedľajšieho vchodu rozštekal.
Songer spustil:
- Senorita, Ty si blázon, Ty si mi dobila kredit!?
To čo má prosím Ťa znamenať? Šalieš?
- Nie, nešaliem, len nemám rada, keď si rýchlejší, a čašník ma zdvorilo odmietne s tým, že môj účet je už zaplatený, nie som feministka ani extrémne emancipovaná, len proste nemôžem si dovoliť aby si vždy platil len Ty, chapeš???
- V poriadku, nechápem, ale o tom sa ešte niekedy rád s Tebou porozprávam, aj tak si úžasný blázon buena noces a krásne sny, a už nebuď smutná – doložil songer napriek tomu, že sme sa len pred chvíľkou lúčili plný smiechu a radosti, ako keby tušil, vedel, že za tú krátku dobu od okamihu ako som vystúpila z jeho auta až po tento rozhovor uplynula celá večnosť a počas nej sa odohral scénar katastrofického zajatia v beznádeji ... zvláštne, že by telepatia?
- Ďakujem, nebudem a aj Tebe dobrú noc

Sú jednoducho veci a udalosti, ktoré človeku nevysvetlíte, pretože žiadne racionálne vysvetlenie vlastne neexistuje. Ak neberieme v úvahu, že ste blázon, mávate depresívne stavy a bytostne túžite po láske a mužovi svojho života, ktorý Vám sporadicky zalichotí vzápätí špecifikuje Váš vzťah ako čisto a len priateľský, nepodložený sexuálnym napätím a vibráciami a následne si to s Vami rozdá, po relatívne perfektných mesiacoch čistého priateľstva muža a ženy, potom sa zavrie sám so sebou v kúpeľni a taktne Vás poprosí aby ste ho chvíľku nechali nech sa osprchuje.
Ako keby chcel zo seba zmyť v tú chvíľu nie len zmes vašich telesných tekutín, vzrušenie a napätie zároveň ale aj akúsi neidentifikovateľnú špinu , ktorá sa tam z akého si Vesmírneho preskupenia chvíľ a udalostí dostala a v tej sekunde ju precitol.
Nedokážem nájsť odpovede na otázky typu PREČO ??? prečo sa vždy všetko do serie v najneočakávanejšom okamihu a bez ohlásenia – skúsim Dr, Murphyho??
Tisíce večerov strávených sama so sebou som mávala nutkanie zavolať mu, ale na čo?? ?Čo mu poviem??? Budem ho obťažovať svojou neukojenou a nekonečnou túžbou po jeho bytosti??
Keď máte tieto stavy je najjednoduchšie zavolať si taxik zájsť do večierky NONSTOP a kúpiť si dobré, kvalitné suché portské, crecry prípadne aj niečo sladké – na podporu tvorby sérotonínu, ktorý má momentálne hodnotu vo vašom organizme mínus štyri, merať cestu späť, zavrieť sa a oddávať sa rozjímaniu , má to však aj mnohé nevýhody a temné stránky,
po chvíli sa odparí spolu s alkoholom aj nadšenie z pocitu, že ste konečne vyriešili prapodstatu existencie vesmíru, premáha vás absolútna únava, letargia a je vám na grcanie , snažíte sa zaspať, ale potrebujete zároveň uzemniť telesne aj duševne , siahnete po telefóne a hľadáte v zozname priateľa, spriaznenú dušu – človeka ktorému môžete zavolať o tretej ráno a viete, že vás poteší, povzbudí a pochopí, keď sa však dostanete na koniec adresára SIM karty so 100% zaplnenou kapacitou s 500 účastníkmi, zistíte, že váš mobilný telefón nemá v pamäti uloženého žiadneho človeka ktorému by ste sa bez výčitiek svedomia , mohli práve teraz vyliať....
Až z odstupom času zistíte, že napriek tomu ste aspoň skontrolovali, či človek, vďaka ktorému tieto stavy mávate, spí alebo.....???
A zavolali ste mu
-ups – zvoní, hm zložíte, však čo by ste mu tak asi povedali,-( ešteže máte typ telefónu, kde bez použitia kódu alebo troch stlačení gombíčkov voláte automaticky utajený )– kedysi mával aspoň vtipnú odkazovku, tak ste si mohli sporadicky pokecat s Chandlerom, ale teraz???
Ráno si jasne nepamätáte takmer na nič, v hlave vám duní ako v tuneli metra počas vstupu vagónov na perón . Objem lebky sa do rána o dve tretiny zmenšil a obsah sa vám snaží za každú cenu predrať za hranice vedomia, čo spôsobuje nesmiernu nevoľnosť a poruchu duševnej i telesnej motoriky. Keď Vám človek zavolá, či ste ho náhodou v noci neprezvánali, bez váhania odpoviete NIE. .. po chvíľke vás začne zožierať tupá neistota, hanba a strach z prípadnej reakcie v okamihu pravdy – čo mu nedáte v noci pokoj, či vám ide o to aby sa mu na základe neželaných volaní z utajených čísel, nepostavil kokot pri prípadnej jebačke v pokročilú nočnú hodinu atď...
Hlavou vám víria všetky možné vysvetlenia, výčitky, sem tam sa hlási svedomie ale periodicky v tomto vašom úchylnom sadizme podľa všetkého pokračujete a sami neviete PREČO? NA ČO? ZA ČO?
- proste ako keby vás ukájalo pomyselné spojenie, v danom okamihu , vášho a jeho mobilného telefónu, ako keby ste prevádzkovali istý druh mobilného sexu, lásky či spolupatričnosti.
Skrátka a jasne , toto sa nedá pochopiť, takže ako by sa to dalo vôbec vysvetliť???
Jediné čo môžete urobiť je naordinovať si antikoncepciu –len ktorá je tá najsprávnejšia a najvhodnejšia?

Ešte v ten večer som si zmazala telefónne číslo utajeného, skontaktovala som svojho mobilného operátora, mali zo mňa radosť predpokladám, keď som sa o jednej v noci ozvala svojim anjelskym mikrofonickým hlasom, s požiadavkou na zrušenie clearu, sexy hlas mladého muža sa mi snažil vysvetliť, že by nemuselo byť nutne podstúpiť tento krok, keďže si môžem urobiť vlastné nastavenie priamo v aparáte, rýchlo som milý sexy hlas vyviedla z omylu, a informovala som ho o technickom nedostatku môjho telefónu, kde sa nedá trvalo nastaviť unclear, takže ak si pred každým jedným práve sa snažiacim spojením s kým koľvek nepotvrdím funkciu odoslať ID, volám utajená, a keďže niekedy konám rýchlejšie než uvažujem, bude lepšie, aby som tuto vymoženosť nemala ... koniec koncov, nemám žiaden dôvod volávať utajená..... pokiaľ nechcem niekoho štvať či deprimovať....alebo naňho pôsobiť ako antikoncepcia :O))