Ahoj Blog môj,
asi by som sa Ti mala hlboko ospravedlniť, že som na Teba celý rok kašľala, nezaujímala sa o Teba, zahýbala Ti v podobe príspevkov do comentov v iných blogoch.
A Teba som ignorovala, neláskala, ani som sa Ti nesťažovala, nevýskala šťastím, rozkošou a ani neronila slzy.
Ak môžeš, prosím Ťa prepáč :)
Nebolo to spôsobené tým, že by som sa nemala o čo s Tebou deliť, ale tým, že načo?
Kto už len môže byť zvedavý na mňa, na moje myšlienkové pochody, pocity.
Až teraz som si uvedomila, že Ty áno! :)
- keď pre nič iné, tas apoň preto, že Ty vieš aký to je pocit, keď už nevládzes, nemôžeš, nechceš a nakoniec nemusíš tlačiť ďalej (v sebe), ten náklad emócii, pocitov, radostí i krívd, žiaľov, lások, sklamaní, a preto Ti dnes sľubujem, že opat budem u Teba vykladať svoj "fúrik" nadielok života, preože je faktom, že bez nákladu sa kráča ďalej ľahšie .............
Tvoja Aisa
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre
(
Atom
)
1 komentár :
Tak teda nezabúdaj písať ďalej...
:-)
Zverejnenie komentára